Pri našej práci denne používame meradlá a iné meracie prístroje. A ako väčšina vecí, ktoré v živote používame, aj meradlá časom podliehajú opotrebovaniu.
Ak tento proces nie je starostlivo monitorovaný, zariadenia veľmi pravdepodobne nedokážu presne merať diely, čím poskytujú nespoľahlivé informácie o procesoch a výsledkoch. Ich kalibrácia si vyžaduje disciplinovaný prístup: pravidelné intervaly medzi dvoma kalibráciami, porovnanie so známymi referenčnými hodnotami. Bez tohto spôsobu výkonu môže meradlo pokračovať v meraní v rámci povolených tolerancií. Na druhej strane, ak je meradlo identifikované ako mimo tolerancie pre rôzne kontroly kalibrácie, výzvou je poznať bod, v ktorom tento merací prístroj začal mať problémy s presnosťou, a určiť, koľko dielov je potrebné znova skontrolovať.
Kedy kalibrovať?
Zistite a zvážte, aký interval kalibrácie je vhodný pre vaše zariadenie. Zvážte použitie a podmienky prostredia, ktoré môžu mať vplyv na to, ako často sa tieto meradlá kalibrujú. Prehodnoťte požiadavky, ktoré boli odovzdané zákazníkom alebo z predpisov opísaných v priemyselnej norme. Finančné škrty alebo zmenšovanie oddelenia kvality by nemali mať vplyv na rozhodovanie o kalibračných intervaloch bez ohľadu na zvýšené riziko, ktoré to spôsobuje pre presnosť meracích systémov.
Intervaly kalibrácie je potrebné nastaviť až po dôkladnej analýze. Ako základný interval pre spustenie možno použiť odporúčania od výrobcu meradla alebo články v odborných časopisoch, ale neustále sa snažíme určiť, aký je najlepší kalibračný interval vzhľadom na predpokladané použitie zariadenia, prostredie a požiadavky zákazníka.
Najlepší čas na kalibráciu meradla je moment tesne predtým, ako začne strácať presnosť. Tento moment však nedokážeme tak ľahko identifikovať. Z tohto dôvodu je užitočná štúdia stability na zistenie, kedy dôjde k náhlej zmene, ktorá má vplyv na presnosť meradla. Nastavenie takejto štúdie sa začína po kalibrácii meradla. Vyberie sa používateľ, ktorý bude počas trvania štúdie pôsobiť ako hodnotiteľ. Potom sa vyberie časť, najlepšie taká, ktorá je stabilná a nepodlieha drastickým zmenám prostredia. Spustí sa plán, aby používateľ každých pár dní vykonal meranie na diele a zapísal tento údaj do denníka. Jednoduchá kontrolná tabuľka vygenerovaná z týchto údajov môže zvýrazniť drastické zmeny alebo postupné posuny, ktoré indikujú opotrebovanie meradla.
Ak chcete získať čo najviac z takejto štúdie, je potrebné vziať do úvahy niekoľko vecí:
- merať tým istým operátorom,
- merať takmer v rovnakú časť dňa, ak sa to robí v dielni,
- merať rovnakú časť,
- hodnoty merania by sa mali zaznamenať také, aké sú, nie také, aké možno dúfate, že sú.
Tri možné výsledky vykonanej štúdie stability:
- Meradlo je konzistentné a stabilné počas doby medzi jeho naplánovanými kalibráciami. Poskytujú sa dôkazy na podporu rozhodnutia predĺžiť kalibračný interval.
- Meradlo sa začne opotrebovávať pred plánovanou kalibráciou. Skrátenie kalibračného intervalu môže byť odôvodnené, aby sa predišlo riziku použitia meradla za bod, v ktorom je stabilný.
- Špeciálny prípad je zachytený a opravený skôr, ako negatívne ovplyvní proces merania. Na vyriešenie problému je možné naplánovať neplánovanú kalibráciu a vrátiť prístroj späť na špičkový výkon s minimálnymi prestojmi alebo prerábkami.
Bez ohľadu na to, aký výsledok sa dostaví, oddelenie kvality alebo kalibrační technici začnú šetriť čas, peniaze a námahu. Nepotrebné kalibračné udalosti je možné odložiť, zatiaľ čo sa môžete zamerať na meradlá, ktoré si vyžadujú väčšiu pozornosť. Zatiaľ čo skúsenosti a intuícia môžu byť veľkým prínosom pre každý kalibrátor, dôkazy a údaje môžu výrazne znížiť riziko spoliehania sa na nesprávne zvolené kalibračné intervaly. Nepretržité skúmanie a analýza kalibračných intervalov je prínosom pre celú organizáciu a stelesňuje ducha neustáleho zlepšovania.
Autor: Jana Loskotová
